Focaccia s rozmarínom, olivami a cherry

Keď je sezóna rajčín vždy dostanem chuť na focacciu a panzanellu, ktoré si s obľubou dávam v milovanom Taliansku.  Keďže sme sa tento rok do Talianska nedostali, upiekla som si focacciu doma. Je to vlastne obyčajný posúch presiaknutý olivovým olejom, ktorý moja mama aj stará mama často piekli keď som bola malá.  Akurát bol ochutený tvarohom, smotanou či vajcom s rascou.  Taliani majú najradšej focacciu len tak s hrubou soľou, kvalitným extra virgin olivovým olejom a rozmarínom.  Ja som pridala ešte olivy a cherry, lebo sa mi páči ich kontrastná chuť k jemnému cestu.

Príprava focaccii je nesmierne jednoduchá a je super, že na ňu potrebujem základné prísady, ktoré mám doma vždy.  Múka, soľ, olej, droždie a voda a lahodný posúch je za chvíľu hotový!  Dá sa použiť aj klasická hladká múka, ale ja som chcela byť autentická, tak som použila typ 00, ktorú používajú Taliani aj na pizzu.  Je oveľa jemnejšie pomletá ako hladká a robí sa z nej hodvábne jemné cesto.  Na focacciu požívam sušené kvasnice, lebo ich mám doma vždy, a recept funguje bez problémov.  Čerstvé sú tiež dobré a na pol kilovú focacciu stačí asi polovica kocky čerstvého droždia.

Absolútnou nevyhnutnosťou je čo najkvalitnejší za studena lisovaný olivový olej, ktorý jej dodáva charakteristickú chuť.  Čím lepší olej, tým lepšia focaccia… Hrubozrnná soľ má tiež svoj význam. Popri oleji slúži ako hlavná ingrediencia na dochutenie focaccii a v ústach musia byť cítiť kryštáliky soli.  Na focacciu sa dá dať všeličo.  Klasika je olivový olej a soľ, potom olivy, paradajky a rozmarín, dokonca aj zemiaky.  Ale v Manfredonii som jedla aj focacciu s karamelizovanou cibuľou a bola fantastická.

Dnes som si upiekla túto taliansku krásavicu doma a ozdobila ju olivami, rozmarínom a cherry.  A myslím, že by možno chutila aj talianom.  Aj keď, ťažko povedať pri ich regionálnom gastro-patriotizme… Nuž, určite by sa im aspoň páčila. No nie je krásna?